O obrazoch


Pozvánka
V mene bukového lesa sa s ostychom opovažujem pozývať na výstavku obrazov s názvom
odbukadobuka
Výstavka piatich malieb bude pripravená na bukoch
dňa 27. 5. 2021 o 12:00 ľudského letného času
v prevažne bukovom lese na troj-kopci nazvanom
Triglav nad obcou Kuchyňa. (Pozri mapu.)
Ani nie kvôli nákaze, ako skôr kvôli rušeniu života v lese, vás vyzývam, aby ste si návštevu výstavy dobre rozmysleli. Bude to nuda a pohostenie iba voda. (Ale zato znamenitá - zo studničky pri potoku Javorinka čo vyviera priamo pod Triglavom.)
Upozorňujem, že maliar sa zastrája komentovať každú z piatich malieb možno až tridsiatimi básňami, mnohé aj zhudobnil a niektoré možno zhudobní priamo v lese. Ak by ste napriek všetkým výstrahám prišli, uvidíte asi to, čo je už vidno na stránke:
https://odbukadobuka4.webnode.sk
GPS: 48.3862847N, 17.1731528E
Vystavené obrazy:
Váhonika, Obojvoľnosť, Trojan, Jánošík, Brť
Z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia.

KOKTAVÝ KUBIZMUS?
Keď koktavý kokce a akoby nevie zachytiť tvar slova a po hláskach, po zvukoch sa urputne vracia k jednotlivým častiam. Podobá sa to na analytický kubizmus zo začiatku kubistickej módy zobrazovania alebo je to ako futuristické koktanie v čase. Na prvý pohľad to vyzerá zlomyseľne napodobená rečová vada, ale komédia del arte používala predsa koktavosť postavy na dotvorenie šírky, hĺbky a hlavne dĺžky jej veselej situácie.
ŠKUĽAVÁ PERSPEKTÍVA?
Lineárna perspektíva monokulárneho fotoaparátu je pre dnešné technické videnie zaväzujúca. No ľudia vidia binokulárne a teda priestorovo stereoskopicky. Toto videnie lepšie zachytáva inverzná perspektíva starých ikon. (Pekne ju popísal Žegin v diele: Jazyk maliarskeho diela) Lebo keď sa natisneme tvárou pri modlitbe pred ikonou k bozku, oči sa skrížia ako keď škúlia a vidíme ikonu jedným okom sprava a druhým zľava v úplne rozdielnych pohľadoch.
OBMEDZENÁ FAREBNOSŤ?
V dávnych časoch, keď si maliar pre svoje magické predstavy maľované na stenách chrámov, jaskýň, podzemných katakomb (aby slepí videli a hluchý počuli), musel farby nájsť v krajine sám. Vtedy sa maľovalo touto vynaliezavou farebnosťou. Boli to všetko hlinky a íly žlté, oranžové, červené, šedé a hlavne hnedé. Dnes tieto odtiene majú mená ako umbra, siena, oker, krieda, uhlík. A vydržia aj pôsobenie vápna bez zmeny farby. Kostoly na gemerskej gotickej ceste sú takto zdobené freskami. Aj Teofan Grek maľoval v tých časoch tým spôsobom. Dosiahnuť širokú škálu odtieňov s obmedzenou farebnosťou sa dá práve pomocou dymenia (sfumato) podľa Leonarda da Vinci.
RAČKUJÚCI REALIZMUS?
Ako keby som počul dieťa, čo ešte nevie poriadne vysloviť hlásku "R". Rozprávkový realizmus je realizmus dieťaťa a jeho reč o všetkom okolo sa javí ako milá rozprávka, akoby bolo malou rozprávkovou postavičkou a videlo všetko so skutočným nadšením a žvatlá o tom. Ale dospelým sa už tak hovoriť nepatrí. No čo sa dá robiť, som račkujúci rozprávkový realista a asi iný realizmus (socialistický realizmus, kapitalistický realizmus, ekonomický realizmus, hyper realizmus, naturalistický realizmus, fotografický realizmus, konceptuálny realizmus, kritický realizmus, literárny realizmus, materialistický realizmus, surrealizmus, neorealizmus,) sa nenaučím, veď už mám svoje roky. A s rokmi je stále bližšie aj bezzubí záhjobný jeajizmus.